Travaux du GEREC-F

DICTIONNAIRE DES TITIM ET DES SIRANDANES

(Antilles-Guyane et Océan Indien)
JEUX DE LANGUE EN PAYS CREOLE

2ème partie (a)

par Raphael Confiant
 

Liste des "Titim" et des "Siradanes"

ABREVIATIONS  
K.: Cariacou
Dom.: Dominique
Gr.: Grenade
Gwd.: Guadeloupe
Guy. : Guyane
H.: Haïti
L-s.: Les Saintes
M-g.: Marie-Galante
M.: Martinique
Ma.: Maurice
R.: Réunion
Sl.: Sainte-Lucie
Sm.: Saint-Martin
Sey.: Seychelles
T.: Trinidad

 

Nous avons retenu comme critère de classement des "titim" et des jeux de mots la mise en relief (à l'aide de caractères gras dans le texte) du premier mot principal de l'énoncé.
Celui-ci peut être soit un "nom" soit un "verbe" soit un "adjectif".

Exemple : Man ni an kay tou an pèsyenn?
(Ce "titim" sera donc classé à la lettre "K").
A l'intérieur de chaque lettre, les mots principaux sont classés par ordre alphabétique.


 

CLASSEMENT DES "TITIM"

A, B, CH, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, R, S, T, V, W, Y, Z
 

A

1.
Ki diférans ki ni antrè "A" dè lalfabé é kloché a on légliz?
"A" c'est la voyelle.
"Kloché", c'est là qu'on sonne (c'est la consonne). (Gwd.)

2.
Un abbé plein d'appétit a traversé Paris?
A B P . (Ls.)
     100

3.
Kon mwen mété abi vè mwen, tout moun ka palé di mwen. Lè mwen mété abi blan mwen, tout moun ka gadé mwen. Lè mwen mété abi vè mwen, tout moun ka ripalé di mwen ankò. Kan mwen mété abi wouj mwen, tout moun ka ba mwen lanmen. Kan mwen mété abi nwè mwen, tout moun ka sèvi di mwen. Sé ki sa?
An pyé kafé. (M.)

4.
Mwen byen abiyé san yon bwanch fil?
Mi. (T.)

5.
Abiyé san sòti?
Kabann. (H.)

6.
Adèlin bèl fanm, domaj li toutouni?
Boutèy. (H.)

7.
Adèlin bèl fanm, domaj li gravé vérèt?
Kowosòl. (H.)

8.
Ki sa ou ka admiré twa jou épi dèmen ou bliyé'y?
An flè. (M.)

9.
Akatya mouri san pouri?
Ravin sèk men i la. (M.)

10.
Akoupi m-senyen'w?
Lam. (H.)

11.
Albè ni douz bèf. I menné yo brè. Men, anlè douz la, ni yenki kat ki brè?
Sèptanm brè.
Oktòb brè.
Novanm brè.
Désanm brè. (Gwd.)

12.
Sa ki ka alé toulitan san rété?
Chimen. (M.)

13.
Kote mo ale, li sivre mo?
Mo lonb. (Ma.)

14.
Alman a tèt wouj?
Alimèt. (L-s.)

15.
Mo alonz li, li alonz mwa?
Nat. (Ma.)

16.
Quel est l'animal qui ressemble le plus à l'homme?
Le nègre. (M.)

17.
Tous les années, je porte un chapeau blanc?
Flêche de canne. (M.)

18.
Toultan i anvlope ou pa konn son kont. Ler i devlope ki ou konn son kont?
Rezim bannann: la kantite bannann dan en rezim. (Sey.)

19.
Mo anvoy mo pti nwar komisyon, zame li tourne?
Koudròs. (Ma.)

20.
Apolin si visyèz, i ka palé anba wòb?
Laklòch. (M.)

21.
Je ne suis pas arbre, je porte les feuilles; les feuilles fait parler les hommes?
C'est un livre. (M.)

22.
Mon asize mon plere?
Boulwar. (Sey.)

23.
Aswar, mo trouv en bann lagren dan mo laplen ; ler mo leve, mo napli trouv zòt?
Zétwal. (Ma.)

24.
Atrap li, mo al sas lòt?
Sa mem lamen dir av labous ler apre manze. (Ma.)

25.
Ki diférans ki ni antrè on avoka é on wou?
Avoka la, ou ka grésé'y pou'y fè dézòd. Wou la, ou ka grésé'y pou'y pa fè dézòd. (Gwd.)

26.
Ni 100 moun adan on avyon é mil désann. Konmen ka rété?
999 davwa sé Emil, on jenn ti boug, ki désann. (Gwd.)
("E mil dans la question peut être compris comme le prénom "Emil)

27.
Azimbololo pa vann nan maché?
Sèkèy. (H.)

B

28.
M ba'w ; pouki ou gadé-m kon sa a?
Chen. (H.)

29.
Bab papa'w anba lapòt?
Klèté. (M.)

30.
Ti badin kat fas?
Savon. (H.)

31.
Ki bagaj Bondyé mété tèt li ka chanté, milyé kò'y myèt, latjé'y ka pléré?
Lantèman. (M.)

32.
Ni an bagaj Bondyé mété asou latè. Tout bagaj ka rantré adan?
An lèt. (M.)

33.
Man ni an bagay lakay mwen, si man pa krévé zyé'y, i pa ka travay?
An sizo. (M., Sl.)

34.
Mwen ni an bagay, si mwen pa fésé'y atè, i pa ka maché?
An koutla. (M.)

35.
Ou ni bagay kay ou, ou pa sa gadé'y, ou pa sa touché'y?
Difé. (M., Sl.)

36.
Mwen ni an bagay kay mwen, si mwen pa pousé'y, i pa ka kité mwen pasé?
Lapòt. (M.)

37.
I ni an bagay ki tini plen dra épi i ka alé kouché atè?
Jiwomon. (M.)

38.
Yon piti bagay, i plenn a kaz, i ka mètba an bwa?
Fizi. (H.)

39.
Sa banàn la, mo bo manze, zame mo kapab fini li?
Gran simen. (Ma.)

40.
Bankal bordaz kanal?
Gronouy. (R.)

41.
Lo barb mon granper i géri amwen?
Mayi. (R.)

42.
Barik diven de kouler?
Dizef (I annan blan ek zonn). (Sey.)

43.
An ti barik san fon?
An bag. (M.)

44.
An ti barik san sèk?
An zé. (M.)

45.
Mo ena en barik av dé kalité dilo?
En dizef. (Ma.)

46.
Mo basen li sek, met en lapay, li borde?
Lizyé. (Ma.)


Mon basen lé sek, met en pay li débord?
Lo zyé. (R.)

47.
Mon ena en basen, tout zozo ki vin bwar ladan nwayé?
Lalamp av papion. (Ma.)

48.
M gen on basen ; sé on sèl pwason ki najé ladan n?
Lang ou. (H.)

49.
Mo bat li, li ba mwa, mo ba li, li bat mwa?
Mo fanm. (Ma.)

50.
Batjé fè dis nèg?
Koton. (M.)

51.
Mon sarz mon bato ek lorz. Apre kektan, mon trouv dipwav dan plas lorz?
Papay, ler i tann son langrenn i blan (lorz), ler i mir son langrenn i nwar (dipwav.) (Sey.)

52.
Mon annan en bato ki kapab anmenn zis san liv. Mon manman, mon papa, mon frer ek mwan, nou anvi al lo en zil. Be mon manman i pez san liv, mon papa osi parey, mwan ek mon frer, nou pez sakenn senkant liv. Ki manyer nou a fer pou ariv lo sa zil?
Mwan ek mon frer nou pran bato nou al premye. Mon les li laba, mon retournen mon donn bato mon manman. Ler i ariv laba, mon frer i pran bato i vin pran mwan. Apre mon retourn ek bato, mon donn mon papa. I ariv lo zil i donn bato mon frer pou vin sers mwan. (Sey.)

53.
Kan bato i sava, bann maren lé an blan. Kan bato i artourn, bann maren lé an nwar?
Papay. (R.)

54.
An ti baton vèrni, mwen pa sa pran'y?
Sèpan. (M.)

55.
Baton dan deryer, kouronn lo latet?
Zannannan. (Sey.)

56.
Yon piti bawi san fon?
Bag. (Sl.)

57.
Bayonèt par deryer?
Mous jòn. (Ma.)

58.
Bèf zoutiyé mastoké?
Ba kout tjòk. (M.)

59.
Man vréyé an twoupo bèf, yo séché ma a?
An kannari diri. (M.)

60.
Mon bef i plenn, son piti anndan i koze, me li i pa koze?
Mon dan lakaz mon koze. Pa lakaz ki koze, mwan sa. (Sey.)

61.
Mon annan mon bef, mon ferm li dan son park. Mon bous partou me touzour son lake i sorti deor?
Lafimen ki sorti dan lakwizin. (Sey.)

62.
Bef dormi lasenn trennen?
Zironmon ek son lalyann. (Sey.)

63.
Mon annan mon bef, i kit zerb, i manz glasi?
Lipou i kit seve, i sis lapo tèt. (Sey.)
Bef dann kàn, i manz pa kàn, i manz la ter?
Lo pou. (R.)
Enn bann bef anho montangn, zot kit manz, zot kit lerb?
Lipou. (Ma.)

64.
Bef krie dan milie de montagn?
Sa touse en doumoun gro lazou. (Ma.)

65.
Bef i res an plas, la kord i mars?
Sitrouy. (R.)

66.

En bann bef laho montagn, zot manz ros, zot kit lerb?
Lipou. (Ma.)

67.
Man vréyé an bèf bwè, chenn li rivé avan'y?
An jiwomon. (M.)

68.
Yon bèf wouj an dé fant kay?
Lang. (Sl.)

69.
Mwen tini senk bèf atlé dan chari an mwen. Chari la-sa labouré latè blan é nwar?
Plim. (M-g.)

70.
Kat pat bat lawouzé, dé pistolé vizé anlè?
Bèf. (H.)

71.
Mon berso mon sapo, mon sapo mon tonbo?
Leskargo. (R.)

72.
Ki bèt ki ka palé an dé mo é ou pa ka bòdé'y?
An chyen di gad. (M.)

73.
Ki bèt ka désann anba tè é ka viré monté?
Krab. (Gwd.)

74.
Bête à cornes, crêpe de chair, ami de carlate, crié si fort qu'il réveille le mort, qui entre dans le corps de sa mère, passe sur ses frères pour aller manger son père?
C'est un coq qui ête au basse-cour du presbytère. Alors, à deux heures du matin, il crié si fort qu'il réveille le prêtre pour aller à l'église communier. (M.)

75.
Bétjé douvan, milat dèyè?
Zédjui épi fil. (M.)

76.
Mon annan mon bitasyon, i annan zis en siko dan milye?
Lonbri. (Sey.)

77.
Tou lé-zan, tini on biten ka travay tou lé jou san jenmen manké?
Boulanjé (ouben Lanmè). (L-s.)

78.
On ti biten Bondyé mété asi latè, i ka manjé Blan, i ka manjé Nwar?
Moulen a koton. (M-g.)

79.
Blan dan Gine?
Douri dan marmit. (Ma.)

80.
Blan ka touché, nèg ka planté fil?
Zédui. (Gwd.)

81.
Mo zet li blan, li tonb zòn?
Dizef. (Ma.)

82.
Blan napa kapab travay san nwar?
Plim bizwen lank. (Ma.)

83.
Blan dan blan?
On chouval blan, on sèl blan, on misyé blan. (L-s.)

84.
Mwen antré blanch, mwen sòti milat?
Pen. (H.)

85.
Le ciel est bleu et toi laid?
Le ciel est bleu et étoîlé. (M.)

86.
Blokoto douvan, blokoto dèyè?
Bèrsèz (Gwd.)

87.
Capitaine Boico qui est à son bord, il fait voir le feu de son cigare jisse à Toulouse?
Lalin. (M-g.)

88.
Manman mwen ni an ti bolonm, tout tan i pa tranglé'y, i pa ka maché?
An karaf. (M.)
Madame a une servante chez lui pour la servir il faut qu'elle l'étrangle?
Une potiche. (Sm.)

89.
An ti bolonm ka plen an kay?
Limyè. (M., Sl.)

90.
An ti bolonm épi an ti fanm sali an dra?
Pòtplim épi lank. (M.)

91.
Tou piti bolonm mwen ka pwan pou fondé dan tout basen?
An fouchèt. (M.)

92.
Tout ti bolonm ki mwen ti bolonm, mwen ka abiyé misyé li-wa?
An fè. (M.)

93.
Mwen lé bon pou manzé, mé mwen lé térib dan la men solda?
Grénad. (R.)

94.
Ni an bagay Bondyé mété asou latè, i ka désann san jenmen rimonté?
Larivyè. (M.)

95.
Sa mwen touvé Bondyé pa touvé'y?
Mwen touvé mèt mwen. Bondyé pa touvé ta'y. (M.)

96.
Ni an bagay Bondyé mété asou latè, i ka bwè, i ka manjé; san travay i ka tjenbé dé bra'y asou ren'y kon sa?
Pòtchanm. (M.)

97.
Bondyé fè-m vèt, men nati ya fè-m jòn?
Piman. (H.)

98.
Sa ki mo fin trouve, Bondye napa fin trouve?
Mo fin trouv mo met, Bondye napa fin trouv pour li. (Ma.)

99.
Ki sa ou ka wè Bondyé pa ka wè?
An bondyé kon'y. (M.)

100.
Bondyé ba mwen an lajan, mwen pa sa konté li?
Zétwèl. (M.)

101.
Bondyé ba mwen yon fwomaj, mwen pa sa koupé li?
Solèy. (M.)

102.
Bondyé mété on biten asou latè, lè i chanté, i chanté difé?
Fizi. (Dom.)

103.
Bondyé ba mwen on dra pou mwen pliyé, mwen pa ann'éta pliyé'y?
Syèl. (L-s.)

104.
Bondyé ba mwen on janbon pou mwen koupé, mwen pa ann'éta koupé'y?
Lalin. (L-s.)

105.
Tini on biten Bondyé mété, voyé li ho kon ou vlé, i toujou ba?
On ba. (L-s.)

106.
Tini on biten Bondyé mèt si latè, pandan i ka maché, i ka fè pitit a li?
Jiwomon. (Gwd.)

107.
Tini on biten Bondyé mété asou latè, lajòl défonsé, prizonyé déyò?
Soulyé déchiré. (Dom.)

108.
Bondyé mèt on biten si latè, i ka manjé, i ka manjé, vant a-y toujou plat?
Ligorin. (M-g.)

109.
Bondyé mèt on biten si latè, i endispansab. Tou sa ou ba'y, i ka pwan?
Papyé. (M-g.)

110.
Dépi bonmaten, mwen ka kouri dèyè an moun, mwen pa ka pwan'y?
Lonbwaj ou. (M.)

111.
Mo bonnfanm, a kote li pase lese so tras?
Kouroupa. (Ma.)

112.
En bann ti bononm i mars par dis, zot tout la tet lé blan?
Lo zong. (R.)

113.
Bononm gro vant, tet an fler?
Zanana. (R.)

114.
Pti bonnonm anba potis?
Kazou. (Sey.)

115.
Pti bonnonm, gran sapo?
Sanpion. (Ma.)
Ti bononm gran sapo?
Sanpignon. (R.)

116.
Mo ena senk pti bonnonm, de bengne, twa gete?
Mous nene av ledwa. (Ma.)

117.
Ti bonnonm tou son bonnen i blan?
Zong. (Sey.)
Mo ena dis pti bonnonm, tout zòt latet blan?
Zong. (Ma.)

118.
Mon annan mon bann pti bonnonm tou bonnen rouz?
Bilenbi. (Sey.)

119.
Pti bonnonm nwanr dan pti bonnen rouz?
Lagrenn réglis. (Sey.)

120.
Mo ena en bann pti bonnonm : zour zot fèt zot tout abiye an rouz?
Piman. (Ma.)

121.
Mo de pti bonnonm mars ansanm, saken so tour divan?
Mo lipye. (Ma.)

122.
Bonnonm nwar, latet rouz?
Boutey diven. (Ma.)

123.
Pou vwè boté a fanm blan, i fo lévé chimiz a yo?
Mayi. (Gwd.)

124.
Bouch a bouch?
An chyen ka manjé adan an chodyè. (M.)

125.
An ti bout bouden ranpli an mézon?
An bouji limen. (M.)

126.
En boug dann son kaz, i fou en kou d'fizi, apré li ferm son port?
Lo zyé. (R.)

127.
Ki ti bouir premyer marmit dan pey Moris?
Difé. (Ma.)

128.
Boutey andan, diven dohor?
Zanblong. (Ma.)

129.
Kat boutey do lé, la tet anba i koul pa?
Tété vas. (R.)

130.
Mo landan mo boutèy, mo pou ka sasé to tren ; si to sasé mo, mo ka frapé to?
Tafya. (Guy.)

131.
An bouti asou trant arkboutan?
Le mois (ou la journée). (M.)

132.
Ti bouwo o kolé wouj?
Piman. (M.)

133.
An bout boyo plen anba 'y?
An klèté. (M.)

134.
Nana lo bra, na pwen la zanm, li mars?
La rivyer. (R.)

135.
Mwen pa ni branch, ni rasin men man ni fèy kon tout pyébwa?
An liv. (M.)

136.
Brans lo delo?
Zourit. (Sey.)
Senk brans dan dilo?
Zourit. (Ma.)
Senk brans dann lo?
Zourit. (R.)

137.
Kat brans ver, dé brans sek, en brans fol?
Bef. (R.)

138.
Bred dourmi?
Ziromon. (Ma.)

139.
Bred galpe?
Yev. (Ma.)

140.
Sen ti brenzik adan on ti brenzak?
Soulyé. (Gwd.)

141.
Bwa ni pik, bwa ni kay la?
An nich zibyé. (M.)

142.
Kloué mwen dan lé bwa ! Haché mwen dan lé bwa ! Apwé lanmò mwen, mwen gangné on bèl vwa !
Vyolon. (Dom.)

143.
Bwadébèn dan dilo?
Zangi. (Ma.)
Bwa débenn dann lo (badabeng dann lo)?
Zangi. (R.)

144.
Bwadeben laho ranpar?
Moustas. (Ma.)

145.
Ou la bwar do lo ki sort ni dann syel, ni dan la ter?
Koko. (R.)

146.
Si ou pa ka ba'y on bwè, i pa ka travay pou'w?
On plim. (M-g.)

147.
147. Sa ki ka fè bwi a fè'w kouri épi pè?
Sé van. (M.)

CH

148.
Chanm, chanm san finèt?
Banbou. (M.)

149.
Je ne suis ni chair ni os et pourtant je fais l'os et la chair?
An zé. (M.)

150.
Kan mwen mété chapo mwen, mwen pa ni valè. Kan mwen tiré'y, mwen vo lajan?
Kann. (M.)

151.
Un chari conduit par les cinq bœufs. Celui qui cultive la terre est noire comme jais et la terre est blanc comme la terre?
C'est papier, plume, l'encre. (M.)

152.
An ni on chato, adan chato la, ni tout sòt anplwayé é yo ka fè on rimèd ka soulajé sèrten maladi?
Kò a on moun (sé anplwayé la sé òwgàn a moun la é rimèd la, sé sé anti-kòw la).(Gwd.)

153.
Quand est-ce que mes chaussettes me coûteront vingt-cinq francs?
Quand ils seront neufs très étroits. (M.)

154.
Combien de chemises faut-il passer pour passer un bon dimanche?
Dix chemises (qui ont donc dix manches). (M.)

155.
M dwé fè senk chémiz men m-pa travay tou lé dimanch. Ki lè m-ap fini?
M p-ap janm fini. (H.)

156.
Ti chen, boul nan vant?
Zaboka. (H.)

157.
Mwen pasé dan an chimen, mouchwè pòch mwen tonbé?
An jibyé plim li sòti. (M.)

158.
Mwen ka lévé chimiz li, ni chivé, ni dan, mé sé mwen ki kay manjé'y?
Mayi. (M.)

159.
Quel est le comble d'un chirurgien?
C'est d'opérer le cancer des Tropiques. (M.)

160.
Lè m-chita m-pi wo?
Chen. (H.)

161.
O chival Lapoléyon Prèmyé chyé tala?
Par la queue. (M.)

162.
M gen dé ti chodyè ; dépi m-achté yo, sé kalalou m-kuit nan yo sèlman?
Dé tou nen'w. (H.)

163.
Chouk bwa nan mitan lanmè?
Lonbrit ou. (H.)

164.
Mwen ni an chouval, mwen abo fèmen'y andidan, latjé'y toujou déwò?
Lafimen. (M.)

165.
Chouval mwen andidan, latjé'y déwò?
Lanp. (M.)

166.
Chouval mwen maré bò chimen, tou sa ki pasé ka ba'y an bòt zèb?
An salté. (M.)

167.
An chòz san grenn?
Zoranj gréfé. (M.)

168.
M gen yon chwal ; mwen mouté-l anba vant li?
Kay. (H.)

169.
M gen on chwal ; li kouri anpil ; lè m-bézwen rété-l, mwen ba-l on kout fwèt?
Dlo cho ak dlo frèt. (H.)

D

170.
Les dames me foulent au pied, les demoiselles me recherchent?
L'alliance. (M-g.)

171.
Mo ka maché a danbwa. Tout bwa vé tonbé asou mo sòf roun sèl?
Bwa mouben. (Guy.)

172.
Dégrésé-m, m-a sèvi'w?
Kalbas. (H.)

173.
Dèkwa bwè, dèkwa manjé, dèkwa jété?
Kokoyé. (H.)

174.
Delo pandan?
Koko. (Sey.)

175.
Delo dormi?
Moulon. (Sey.)

176.
Delo debout?
Kann. (Sey.)

177.
Twa dèmwazèl ka valsé dan an sal, yonn ka valsé a dwèt, dé ka valsé a gòch?
Twa wòl moulen. (M.)

178.
Twa dèmwazèl adan yon sèl chanm, yonn pa ka wè lòt?
An kòs grenn. (M.)

179.
Toultan mon désann, zanmen mon monte?
Larivyer. (Sey.)

180.
Il faut détui la mère pour avoir l'enfant?
Banane. (M.)

181.
Deven deor, barik andan?
Zanblon. (Ma.)
Do ven an déor, barik anndan?
Zanblon. (R.)

182.
Dèyètèt kaporal byen gra?
Kouvèti chodyè. (H.)

183.
Di kon pyè, vèt kon po, blan kon lanèj?
Koko. (Sl.)

184.
Mo dibouté, li alonze ; mo alonze, li dibouté?
Lipye doumoun. (Ma.)
Mwen lé dobout, li alonz ; mi alonz, li dobout?
Lo pyé. (R.)

185.
Dibwa dan later, dibwa dan leren dibwa, dibwa dan milye dibwa, dibwa par lao dibwa?
Moulen dibwa. (Sey.)

186.
Ki dibwa ki port non en zannimo ki viv lo later e dan lanmer?
Bwa torti. (Sey.)

187.
Difé anlè?
Lanp. (M.)

188.
Ki diférans ou ka fè ant an moun sòt épi an larivyè?
Larivyè a ka fè dé kontour, moun sòt la fè dé tour dè kon. (M.)

189.
Ki diférans ou ka fè ant an vèston épi an sangliyé?
Vèston an ni an doubli, sangliyé a ni an boudiné (an huir). (M.)

190.
Ki diférans ou ka fè ant an klòch épi an Y?
Y sé an vwayèl, klòch la sé lakonsòn. (M.)

191.
Ki diférans ou ka fè ant an mason épi an moun ka fè kòwsè?
Mason an ka fè tonm pou mété kò sen an, moun ka fè kòwsè pou mété sen kò a. (M.)

192.
Ki diférans i ni ant an klèté épi an lalin?
Lalin la ka kléré toupatou, klèté a ka kléré an sèl koté. (M.)

193.
Ki diférans ki ni ant an fanm épi an loto?
Fanm lan ka fè lésans o mwa, loto a ka fè lésans tou lé jou. (M.)

194.
Ki diférans i ni ant an lizin épi an li di mò?
Lizin la ka kònen pou fè moun travay ; lè moun mò, yo ka kònen pou fè kòtèj lévé. (M.)

195.
Ki diférans ki ni ant an lèskalyé épi an jij?
Lèskalyé a ka fè lévé pyé, jij la ka fè lévé lanmen. (M.)

196.
Al tir dile, pa tir ek bef me tir ek park?
Tir dimyèl dan bonbard me pa ek mous. (Sey.)

197.
Dilo dibout?
Kann. (Ma.)

198.
Dilo anpandan?
Koko. (Ma.)

199.
Mo bwar dilo akòz napa dilo?
Navir tonbe o sek. (Ma.)

200.
Mon envit bokou dimoun pou danse, me tou blan i danse, en gro nwanr i debout gete?
Diri ki pe bwi dan marmit. (Sey.)

201.
Mon pa en dimoun me selman mon kapab atrap tou dimoun dan lavil Viktorya?
Solèy. (Sey.)
(Victoria est le nom de la capitale de la République des Seychelles.)

202.
Ki mannyè ou ka tiré dis nan dis pou fè ven pou rès?
Dé lanmen ganté. (M.)

203.
Djab anwo, djab anba, Makintòch an mitan?
Zyé. (T.)

204.
Dlo désann mòn?
Kann. (M.)

205.
Dlo doubout?
Kann. (Gwd.)
Dlo kanpé?
Kann. (H.)
Do lo dobout?
Do lo montan?
Kàn. (R.)

206.
Dlo monté mòn?
An koko. (M.)

207.
Dlo pann?
Koko. (Gwd.)
Do lo pandan?
Koko. (R.)

208.
Dlo kouché?
Moulondo. (Guy.)
Mèlon. (H.)

209.
I plis son dodan, i manz son déor?
Zézyé poul. (R.)

210.
Dòktè anba dlo?
Sansi. (Gwd.)

211.
Twa dòktè ay wè an madanm, yonn antré, dé rèsté déwò?
Lolo an nonm adan koukoun an fanm. (M.)

212.
Yè oswè mwen dòmi isi, mwen lévé laho?
Jowomou. (T.)

213.
Kan mon donn twa, ki ton get mwan?
Ros. (Sey.)

214.
Dormé ki dormé, pandé ki pandé, vené ki vené. Si té pa pandé ki pandé, dormé ki dormé na té fouti?
Boug i dor, grap koko i pann, lyon i vyen, grap koko i tonm i révey lo boug. (R.)

215.
Doudou anba tè?
Patat. (Gwd.)

216.
Doudou, mwen enmé'w, mwen pa enmé li?
Piman. (Dom.)

217.
En dra mi gengn pa liyé, rézen mi gengn pa konté, pom mi gingn pa manzé?
Lo syel. (R.)

218.
Manz dra mortir, kas serkey pou manz lo mor?
Badamyé. (R.)

219.
Qu'est-ce qui est dur et long et quand ça rentre, ça ressort mou avec une goutte d'eau au bout?
An bisui chanpay. (M.)

E

220.
Mwen lé pa eg, mwen lé pa dou, mwen lé pa blan, mwen lé pa nwar, mi san pa ryen, tout domoun i rod amwen?
Do lo. (R.)

221.
Je vous demande quelque chose en emprunt, si vous l'avez pas, ne l'empruntez pas, si vous ne l'avez pas, empruntez le moi?
An savon. (M.)

222.
Qu'est-ce qu'on peut emprunter en cadeau?
An manto. (M.)

223.
Endyen laro bwa?
Wara.( Guy.)

224.
L'enfant qui est au berceau est celui de mon père et de ma mère et n'est ni mon frère ni ma sœur?
C'est moi. (M.)

225.
Yo envité mwen a diné, mwen mété pli bèl abiyman. Lè mwen antré a tab, mwen tiré tout lenj mwen?
An batiman ki antré an rad. (M.)

226.
Ka ki envizib é ki ka santi kawòt?
On pété a lapen. (Gwd.)

227.
Eskoupyon ka manjé pyé a-y?
Zédui é fil. (M-g.)

228.
L'esprit d'un homme fait trembler vingt hommes?
C'est tafia. (M.)

229.
Qu'est-ce que l'essentiel?
Lapli (lésans syèl). (M.)

F

230.
Kan mwen faché, sé la mwen kay chayé bwa kay mwen?
Lawivyè lè i gwo. (Dom.)

231.
Celui qui fait ne s'en sert pas, celui qui ne fait pas s'en sert?
An sèrtjèz. (M.)

232.
Fanm ansent dèyè do?
Gratjanm. (M.)

233.
En vyé fanm i déroul en dra, zamé i fini?
Lo syel. (R.)

234.
On fanm blan ka kaka tou doubout?
On bouji. (Gwd.)

235.
On gwo fanm blan ansent ka akouché on kantité ti nègrès?
Koton. (M-g.)

236.
-m, w-a pasé sou mwen?
Pon. (H.)

237.
Ki sa ki ni an fè chival an tèt li?
Un fruit-à-pain. (M.)

238.
Quelle différence y a-t-il entre une femme et une station d'essence?
La femme :
du pied à la taille : c'est du super.
de la taille à la nuque : c'est de l'ordinaire.
de la nuque à la tête : c'est du sans plomb.
Conclusion, il n'y a donc aucune différence. (Gwd.)

239.
Quelle est la femme la plus "pitaine du monde?
Lalin (i ka plenn tou lé mwa). (M.)

240.
M-pral nan on fèsten ; m-byen bwòdè men lè m-rivé pi dèvan, m-jwenn on moun ki pi bwòdè pasé-m?
Lapli. (H.)

241.
Kan mwen ni fèy, mwen pa ni rasin ; kan mwen ni rasin, mwen pa ka ni fèy?
Sé an bato mouyé dan larad. Kan i ni lank an dlo, i pa ni vwèl, é lè i ni vwèl, i pa ni lank an dlo. (M.)

242.
Fèzè nat fè nat, li kouché atè?
Joumou. (H.)

243.
Enn zoli fi, el i san bon, el lé admirab, el lé byen roz, mé el na en bwa?
Zanana. (R.)

244.
M-konnen on bèl fi ki toujou abiyé avèk on rad vèt, bouton nwa, rikrak wouj?
Mèlon. (H.)

245.
M genyen on fi ; pou jan m renmen-n, mwen ba li do?
Chèy. (H.)

246.
M genyen on fi ; chak kou m pral bo-l, li ba-m on souflèt?
Djèp. (H.)

247.
Figir en zanfan kasyet anba labarb en bonnonm?
Koko. (Ma.)

248.
Konmen fimèl ki ka viv ansanm nan an kay?
Twa (lapòt, laklé, séri). (M.)

249.
Fizi kout tiré lwen?
Grenn jé'w. (H.)

250.
Lekel fler ki port non en bon demwazel?
Roz-Edwar. (Sey.)

251.
Lekel fler ki pa mor?
Imortel. (Sey.)

252.
En fler ki port non trwa fir?
Roz-Mari-Antwanet. (Sey.)

253.
Man né an forè san mèt kay la?
An poto. (M.)

254.
Foré san zwazo, syel san niaz, mer san pwason?
Koko. (R.)

255.
En fou, de sek, de mou, kat roul dan labou?
En vas (so lake fou, so korn sek, so zorey mou, so lipye dan labou). (Ma)

256.
four kanpagn dan milye laplen?
Tourou nene. (Ma.)

257.
An ka tjouyé on fouyapen dèmen, an ka manjé'y jòd la. Ki jan sa pé fèt?
Sa pé fèt pas sé "dèmen avè dé men an mwen, an ka tjouyé'y. (Gwd.)

258.
Je sors dans la fraîcheur, je rentre dans la chaleur pour faire plaisir les uns les autres?
C'est poisson. (M.)

259.
Mon sorti la ek mon frer pou al en landrwa. Mon frer i kapab taye si i oule. Mwan menm, mwan mon kapab asize. Be nou ariv dan sa landrwa ansanm?
Zonm ek son lonbraz. (Sey.)

260.
Mon annan mon frer, i travay lizour, lannuit, san arete?
Leker. (Sey.)

261.
Ena kat frer, de gran de piti ; zòt tout galpe ansanm ; piti divan, zame gran kapab gagn zòt?
So kat larou en kales. (Ma.)

262.
Quoique frère et sœur, elle meurt quand je nais et je meurs quand elle naît?
Le jour et la nuit. (M.)

263.
Lekel fri ki pa manz kri?
Friapen. (Sey.)

264.
Lekel bout dan frisiter ki sousouri i komans manje?
Sousouri pa manz frisiter. (Sey.)

265.
Si mon front est crevé, vous êtes foutu?
An kannari. (M.)

266.
Pourquoi le frotteur aimait-il la musique?
C'est parce qu'il trouve un do mi si la sol si la si ré. (Gwd.)
(Selon Diana Rey-Hulman (1993: 45) : "Fwotè désigne actuellement, en créole, le violoniste; le mot "frotteur figure dans le dictionnaire de Robert avec la mention: "...Spécialt. (XVIIIè) Celui qui frotte les planches, les parquets. La réponse s'éclaire: "do mi si la sol sa si la si ré peut aussi se comprendre comme "domicile à sol facile à cirer.)

267.
Mwen an Fwans, mwen Bétjé ; mwen isi, mwen nèg?
Kannari. (M.)

268.
Mwen sòti an Fwans, dé pyé mwen rivé isi nèg?
Sé an kannari, i sòti an Fwans blan, lè i rivé isi, yo mété asou nwè lafimen. (M.)

269.
Ki fwi i ka pòté non'y an tèt li?
Fwiapen. (M.)

270.
Kat ti fyòl chalviré san bouché, ayen pa ka tonbé?
Manmèl an vach. (M.)

G

271.
To ka gadé mo, a koté to menm mo ka vini?
Lafinèt ( /laport). (Guy.)

272.
galé anler en kap, zamé i déboul?
Tété. (R.)

273.
Galta Bondyé plen vyann?
Simityè. (H.)

274.
Lekel garson ki port non en fri?
Zak. (Sey.)

275.
Mwen lé en garson, kan mi vyenn net mwen nana sové si mon tet, mwen nana asi linz, mé firamézir mi grandi, mi vyen touni. Kisa mi lé?
Mayi. (R.)

276.
Ou ni an ti gason, ou mété'y kouché prèmyé vini koté ; s'ou pa vwé lévé, i pa sa doubout?
Mòso bwa. (Sl.)

277.
Lè on moun fò, yo ka di'y ni gaz. Tout moun sav an Gwadloup, nou ka kriyé pétwòl gaz. Toutankalkilan si sa pou rézoud on afè, kilès antrè kolonmbo é dérik ki ni plis gaz?
Dérik pas dérik sé on sòt dè biten ki ka tyenn on pui a pétwòl. (Gwd.)

278.
Gel dan gel?
Lagel lisyen dan marmit. (Sey.)

279.
Gel dan gel, set lapat, kat zorèy?
Lisyen manz dan marmit. (Ma.)

280.
Ki diférans ki ni antrè on genmbo é on vwati ki pa ka fè démarè?
Pou yo tou lé dé fè démarè, yo ka mèt tèt anba. (Gwd.)

281.
Get mwan, mon a get ou?
Laglas. (Sey.)
Mo get li, li get mwa?
Laglas. (Ma.)
Mo get ali, li get amwen?
Mon figir dan la glas. (R.)

282.
Koko kodo nan Ginen tandé?
Loraj. (H.)

283.
Si sé pa-t panding pandang, mwen ta wè nan Ginen?
Po vant ou. (H.)

284.
Sekoup lo glasi?
Tete. (Sey.)

285.
Glo pann?
Koko. (Sl.)
Glo kachté?
Koko. (Dom.)
Glo sispann anlè?
Koko. (Dom.)

286.
Glo doubout?
Kann. (Sl.)

287.
Glo wèd?
Laglas. (Dom.)

288.
Glouglwa dan glaglè?
Senk zotèy ou adan soulyé'w. (M.)

289.
Senk gola nan gola?
Soulyé. (H.)

290.
Kasé gouvènman kasé, pa ni ranjman?
An zé. (M.)

291.
Mon al Grand'Ans, i ek mwan ; mon ariv dan lakour, i ek mwan. Lekel li?
Soley. (Sey.)

292.
Granmanman roul nat zanmen fini?
Laroul.(Sey.)

293.
Mon granmanman ler i zenn son seve i blan. Ler i vye son seve i nwanr?
Labarb mai (avan i sek i blan, ler i sek i nwanr). (Sey.)

294.
Mon annan mon granmanman, si i ti annan ledan, i ti a manz nou tou?
Lakaz. (M.)

295.
Nuit kon jou granmanman ka babiyé?
Pwadangòl. (M.)

296.
Mo granmanman zame oule dourmi laho so nat, li kit so nat li dourmi par ter?
Ziromon. (Ma.)

297.
Mo granmman fer en pon, li tou sel kapab pas laho la?
Zergne. (Ma.)
Fé en pon, li tousel lé kapab mars dési?
Zarnyé. (R.)

298.
Mo granmanman li bo fer nat, tout so piti dourmi par ter?
Ziromon. (Ma.)

299.
Granpapa i senm son gren mai aswar, ler i leve bomaten i pa trouve?
Zetwal. (Sey.)

300.
Mon granpapa, i dormi dan lakaz, son labarb i sorti deor?
Lafimen. (Sey.)

301.
Mon granpapa i tres son nat tou lezour, me toultan i dormi ater?
Zironmon. (Sey.)

302.
Griyé-m épi mété-m nan dlo bouyi?
Kafé. (H.)

303.
Lo gro i tap lo pti?
La mer ek bato. (R.)

304.
Ki koté an Gwadloup moun pé pa pasé an vwati, ni a pyé?
A Dodàn (Goubè). (Gwd.)

305.
Ki koté an Gwadloup, moun pa ka tonbé malad. Espésyalis ki èspésyalis menm ja fè étid men yo pa ka konpwann ki biten ésa?
A Géri (Ans Bètran). (Gwd.)

306.
Ki komin an Gwadloup ki rènomé pou pen a-y?
Goubè (I ni gou bè). (Gwd.)

307.
Lè i vini gwo, i ka kouvè tout yich li?
Lanmè ka kouvè tout wòch li. (M.)

H

308.
Un homme debout lit. Une femme assise coud. Un enfant assis joue. Qui suis-je?
Une famille. (Gwd.)

309.
Qu'est-ce qu'un homme donne à sa femme qui est très contente et que la vache ne voudrait jamais?
An chenn. (M.)

310.
Un homme sans armes et sans épaulettes va faire la guerre à des hommes sans famille. Quand la guerre était déclarée, il était obligé de prendre une de ses jambes pour vaincre ses ennemis?
C'est un homme qui était allé pêcher titiri. Il a pris tant et tant qu'il était obligé d'attacher les jambes de son pantalon et rempli la culotte de titiri. (M.)

311.
Trois hommes étaient partis pour mesurer la hauteur de Tour Effel. Après avoir parcouru une certaine distance, ils ont remarqué qu'ils n'avaient pas de mètre. A quelle distance ils étaient à ce moment-là?
Ils étaient à trois cent mètres. (M-g.)

I

312.
Tout ich manman mwen sòsyé?
Piman. (M.)

313.
Ich bat manman?
Pilon. (Sl.)

314.
Ki il ou pé ay si'y a pyé?
Il dè Frans. (Gwd.)

315.
On inosan nan mitan dé asasen?
Lang ou. (H.)

316.
Mwen isi, mwen an Fwans?
An lèt. (M.)

317.
Mwen isi, mwen pwan yon bich an Giné?
Lonvi. (M.)

J

318.
M-al nan jaden, mwen fouyé yanm, mwen vin avèk tou a, mwen kiyé yanm nan?
Tou dèyè. (H.)

319.
Mwen voyé Jak ay jwenn valé. Valé rivé avan Jak?
Koko. (Sl.)

320.
An jandam blan adan an dra vè?
An tinen. (M.)

321.
Jandamri vini arété mwen kay mwen pas mwen pasé pa lapòt lajòl, mwen rété pri andidan'y?
An kout senn. (M.)

322.
Mwen sé prèmyé jénéral an Fwans. Mwen ka tiré né an mwen. Ki non an mwen?
Jéral. (M-g.)

323.
Sa ki ka fè twoté jénès?
Mizik. (M.)

324.
Ki diférans ki ni ant an jenn fi épi an jénis?
Lè'w wè an jenn fi fè an timanmay, sa ka bésé valè'y ; jénis-la, sa ka wosé valè'y : ou ka vann li an vach swité. (M.)

325.
Wil titi wal tjatja, jenn fi tounen ranyon?
Pwa kongo vèt ak pwa-kongo chèch. (H.)

326.
Ki jès ou ka fè, makak pa ka rivé fè?
Démaré ren'w. (M.)

327.
Jou m-mouri, m-abiyé tout an wouj?
Krèvèt. (H.)

328.
Ki jou nan sèmenn nan ki pa lendi, madi, mèkrédi, jédi?
Jòdi ya, dèmen, aprédèmen. (H.)

329.
Joupa sové, nèg mawon pri?
An kout épèrvyé pwan an pwason. (M.)

K

330.
K asou Ka?
Kabouré asou kasi. (M.)

331.
Kabine, kabine, ziskadan fétaz?
Banbou. (Ma.)

332.
Mon annan en kabri, en lyon ek en sou. I annan en larivyer ki mon bezwen traverse dan enn ti bato ki pran zis san liv. Mwan mon pez senkant liv. Kabri, lyon ek sou i pez sakenn senkant liv. Kabri i a manz sou e lyon i a manz kabri si mon a met zot ansanm. Ki mon a fer pou travers larivyer?
Mon transport kabri avan. Apre mon vin pran lyon. Mon retourn avek kabri e mon transport sou. Apre mon retournen mon anbark kabri. (Sey.)

333.
Ou ni an piti kabwès kay ou, s'ou pa tranglé'y, i pa ka travay?
Goblèt (oben Karaf). (Sl.)

334.
Dé pti kaf si lo bor ranpar, zamé i tonm?
Tété. (R.)

335.
Bann ti kaf pandiyé?
Grap rézen. (R.)

336.
Vip ! Pip ! Kalé ! Bouyi !
Lam. (H.)

337.
Tout mo kamrad anbann av mwa, mo ale, zòt reste?
Poson maye dan lamson. (Ma.)

338.
Kannari bwa, vyann ki adan'y ka palé?
An batiman. (Dom.)

339.
Man ni an kannari bwa anlè dlo, tou sa ki adan'y kannalé?
An kanno. (M.)

340.
Mon annan en santenn kannar-mile, en ta lapay sek, en ta lapays ver, en basen delo. Kote sa bann kanar i a ponn?
Kannar-mile pa ponn. (Sey.)

341.
Kanno vè, lapo blan, boul nwè?
An pyé koton. (M.)

342.
Kosa i lé kap nana en trou?
Lo ki. (R.)

343.
Li lé kapab port mil tòn, mé enn ti klé lé pa kapab porté?
La mèr. (R.)

344.
Kapitèn anba tab?
Soulyé. (Gwd.)

345.
Kapitèn dèyè pòt?
Balyé. (Gwd.)
Kaptèn dèyè pòt?
Balé. (H.)

346.
Kaptèn anba kabann?
Vaz. (H.)

347.
Lera, diri, dife i form non en kaptenn. Ki kaptenn?
Kaptenn Ferari. (Sey.)

348.
En kaptenn i ordonn son lekipaz pou debark sa de maron lo son bato. Lekipaz i fouy bato san ki zot war nanryen. Lekel sa de maron?
Sa de ma ron lo bato. (Sey.)

349.
En gran karo la ter vid, zis en ti siko dann milyé?
Lonbri. (R.)

350.
Kas bankal dan bor kanal?
Gournouy. (Ma.)

351.
Twa kavalyé ka valsé dé dam?
An wòl moulen. (M.)

352.
Kat kavalyé ka fè valsé on dam?
Zèl moulen. (M-g.)

353.
Twa kavalyé pasé, twa pòm pandant, chaken pwan yonn?
C'est celui qu'on appelle Chacun. (M.)

354.
Twa kavalyè ka kouwi an kous. Chapo yonn tonbé, i pa sa viré pou pwan'y?
Twa jibyé ka volé ; plim yo tonbé, yo pa sa masé yo. (Sl.)

355.
Kat kavalyé lwé kat chanm. Kan yo sòti adan, yo pa sa rantré ankò?
Grenn karapat. (M-g.)

356.
Kat kavalyé ovantatè, chapo a yonn tonbé, yo pa sa ranmasé'y?
Moulen a van (i ni kat zèl). (M-g.)

357.
Twa kavalyé yonn apré lòt, vitès si vitès, yonn pé pa kontré lòt?
Twa lanm a lanmè. (M-g.)

358.
Man ni an kay tou an pèsyenn?
An nas. (M.)

359.
Yon kay fèt tout an jalouzi?
Nas. (Sl.)

360.
An kay asou an sèl poto?
Parapli. (M.)

361.
Sa sé té an kay ki fèt tou an glou?
Korasòl. (T.)

362.
Kay plen, lakouzin plen, ou pa ka touvé yonndé plen?
Fimé. (K.)

363.
Nan yon kay sé mwen ki pi piti, é san mwen, tout moun pa-p kap dòmi?
Klé. (H.)

364.
Mwen mouté on kay tout an di santim?
Kal pwason. (H.)

365.
Ni on boug, i fè on kaz a étaj. Men, lè kaz la fin fèt, i trapé bab é gason a-y pou sav kilès adan yo ki ké rété anho. Avoka ki avoka pa té pé rivé a bout a biten la-sa. Sé on labé ki réglé pwoblèm la-sa. Ki jan?
I di yo fè lèsign dè lakwa. Kòm lèpè anho é lèfis anba, sé kon sa yo rivé réglé pwoblèm la-sa. (Gwd.)

366.
Mwen nana en kaz, zamé mwen la kapab vwar sak nana déryer?
La tet. (R.)

367.
Kan mwen lé dann mon kaz, mwen lé abiyé, kan mwen lé dann somen, mwen lé touni?
Rézim fig. (R.)

368.
En kaz na san létaz mé na pwen laport, na pwen fénet?
Banbou. (R.)

369.
Mon kaz lé tout an bardo, dodan enn bann ti nwar abiyé an blan?
Zat. (R.)

370.
Mon nana kaz kouverti ver, la chanm lé roz, na plen ti nwar i dor anndan?
Mélon. (R.)

371.
Kan la kazern lé an zòn, tout bann solda lé abiyé an nwar. Kan la kazern lé an ver, tout bann solda lé abiyé an blan?
Papay. (R.)

372.
Mwen ni yon kéchòz lakay mwen, si mwen pa pousé'y, i pa ka ba mwen lè pou pasé?
Lapòt. (Sl.)

373.
Mon annan mon keksoz. Tou lezour mon donn li manze. Olye vin pli gro i vin pli meg?
Lasi. (Sey.)

374.
En keksoz en kote dimoun, en kote dibwa?
Portre en dimoun ki'n ankadre. (Sey.)

375.
I annan en keksoz, anndan i blan, deor i ver. Ler i ariv en laz i rouz. Me tou son bann ti zonm ki anndan i nwanr?
Papay. (Sey.)

376.
An ki li ka la li ki la?
An kayali ka manjé adan an kannari. (M.)

377.
Ti ki, gro tet, sapo ratapé?
Zanana. (R.)

378.
Ti ki, gro tèt, sapo ratapé?
Tétard. (R.)

379.
Ki diférans ou ka touvé ant on kiré avè on volè?
Kiré la toujou ka di lonnè a Dyé, volè la ka di adyé a lonnè. (M-g.)

380.
Senk ti klé maché adan on séri?
Men èvèk pwagné. (M-g.)

381.
Klémentin bèl fanm, domaj do'y bosi?
Sèrkèy. (H.)

382.
Ki biten a a-w, ni yonn ka mò é yo pa ka téré'y?
Kòk a on nonm. (Gwd.)

383.
Senk kòb bè, senk kòb mantèg?
Zé. (H.)

384.
Kasé koki-m épi w-a bwè?
Kokoyé. (H.)

385.
Koko mon granper lé plen la gal?
Jak. (R.)

386.
Mo ena en kalite komander ki touzour mor sanm so fwèt laho so zepol?
Lera touzour mor av so lake. (Ma.)

387.
Komander i mor, son sabouk kit pa son zépol?
Lo ra. (R.)

388.
Kondik si, kondik madany?
Kaka poul. (H.)

389.
Mon annan mon koson i annan en ta lagal lo li?
Zak. (Sey.)

390.
Ki kouler ki servi atab?
Ver. (Sey.)

391.
Ki biten ou pé koupé men ou pé pa fann?
Chivé. (Gwd.)

392.
Kouròn dan mo latèt, zépron dan mo lipyé, mo lerwa dans baskour mé mo napa lerwa?
Kòk. (Ma.)
Kouròn si mon tet, zépron dan mon pyé, mwen menm lo rwa, mé mwen la pa lo rwa?
Kòk. (R.)

393.
Mi port en kouròn, mwen lé pa la renn, mwen la pa lo rwa?
Grénad. (R.)

394.
Mwen lé né ek en kouròn, mi port mil ti zanfan, ouv mon vant ou va trouv mon trézor?
Grénad. (R.)

395.
Ki pwen konmen i annan ant en kourpa ek en dizef?
Tou le de zot annan en lakok. (Sey.)

396.
Gani gani pwend kouti?
An mayi. (M.)

397.
Gran kouto mon papa i koup trwa koté?
Vakwa. (R.)

398.
Kouto pandiyé?
Tamaren. (R.)

399.
Kouvert roz, dra blan, li verni?
Letsi. (R.)

400.
Li koz kan li lé mor, li koz pa kan li lé pa mor?
Fey. (R.)

401.
En bann kréol i ral si en sel mans pyos?
Rézim fig. (R.)

402.
Dé ti kwi menm grandè?
Syèl épi latè. (M., Sl.)

L

403.
Long labarb, kourt lake?
Sevret. (Ma.)

404.
Ki diférans ki ni ant on labé épi on èskalyé?
I pa tini diférans (labé la vlé vin kiré, èskalyé la vlé yo kiré'y). (M-g.)

405.
Man ni an labourè, dé sirvéyans, dé ékout épi kat apiyé, an balansyé?
An kochon, balansyé ya sé latjé'y. (M.)

406.
Man ni an labourè men i ka fè yen ki tras nwè.
Plim épi lank. (M.)

407.
Labouyi monté mòn?
Panno kay. (H.)

408.
Mwen pa ni lachè ni zo é man ka pòté zo épi lachè é lachè épi zo ka pòté mwen?
Sèl chouval (M.)

409.
Ladjabès ansent?
Kalbas. (Dom.)

410.
Lafimé a dé mòn?
Lè ou pété. (Dom.)

411.
Lafimé ka sòti an vant dé wòch?
Lè ou pété. (Dom.)

412.
Tout lajounen i ni an sèl konmès tiré-mété solèy nan bwa?
Mèl. (M.)

413.
Mon annan mon lakaz i annan zis en sel laport, plen lafnet. Ki li?
Kazye. (Sey.)

414.
Mon annan mon lakaz. Letan mon penn li ver, tou dimoun blan ki reste ladan. Letan mon penn li zonn, zis dimoun nwanr ki reste?
Papay. (Sey.)

415.
Mon annan mon lakaz, i annan en kantité letaz?
Banbou. (Sey.)

416.
Mon annan mon lakaz en sel laport. Mon bord li partou. Mon met dife, mon fermen, lafimen i sorti partou?
Fourno sarbon. (Sey.)

417.
I annan en lakaz. Ler pou antre ladan, zis bann zonm ki tir zot sapo. Ekel sa lakaz?
Legliz. (Sey.)
418.
Mo ena lakaz, aswar li vid, lazourne li plen?
Soulye. (Ma.)

419.
Lakaz enn fours?
Parasol. (Sey.)

420.
Mon fer mon lakaz tou sa ki pase i konnen mwan ki'n fer?
Bib. (Sey.)

421.
Mon annan mon lakaz, lapli i tonbe. Mon ariv devan laport mon pa kapab antre?
Lalang ek nennen. (Sey.)

422.
Mon fer mon lakaz dan milye semen. Mon manze i vin par lavolonte, i pa kapab sape. Ler mon pare, mon servi. Ekel mwan?
Bib. (Sey.)

423.
Ki keksoz ki pli devaster dan lakaz, pli neseser dan lakwizin ki form non en demwazel?
Lera ek disel. (Rasel) (Sey.)

424.
Mo lakaz andan pentire an zòn, an door pentire an blan?
Dizef. (Ma.)

425.
Mo lakaz pentire an zòn, andan mo ena en bann pti mozanbik?
Papay mir. (Ma.)

426.
Mo lakaz plen lafenet, en laport?
Lede koud. (Ma.)

427.
Mo lakaz tou an bardo, andan en bann pti mazanbik abiy an blan?
Zat. (Ma.)

428.
Zame mo te kapab trouve sa ki gagne deryer mo lakaz?
Mo deryer latet. (Ma.)

429.
Mo lakaz andan pentir an ròz, an dohor pentir an ver av en bann pti mazanbik ladan?
Moulondo. (Ma.)

430.
Mo lakaz ena belbel kouvertir, me en poto mem ki tini li?
Parasol. (Ma.)
Mo monté mo kaz ké roun sèl poto?
Parasol. (Guy.)

431.
Mo lakaz long long, tout so lasanm ron e partaz an longer?
Banbou. (Ma.)

432.
Mo ena en lakaz, kan mo fin ouver li, zame mo kapav frem li ankor?
Bigorno. (Ma.)

433.
Dan tout lakaz so plas mo bonnfanm dibout dan kwen?
Balye. (Ma.)

434.
Ki sa ki lakay ou, ou ka mété tou sa ou lé adan'y?
An lèt. (M.)

435.
Lekel lakle ki pa ouver okenn serir?
Kleman. (Sey.)

436.
Lakord marse, bef dourmi?
Ziromon. (Ma.)

437.

Ki lalang ki zame te manti?
Lalang zanimo. (Ma.)

La lang la zamé manti?
La lang zanimo. (R.)

438.
Kwa ki kler plis ki en lalanp?
De lalanp. (Sey.)

439.
An kriyé lé 26 lèt dè lalfabé é i ni sis ki pa vini. Poukwa?
I té okipé (i-t-é-o-k-p). (Gwd.)

440.
Konmen lalin ka pézé?
On liv (i ni kat ka). (M-g.)

441.
Fòk détwi lamè pou ou pé pran lanfan?
Bannann. (M.)

442.
Lamen seme, lizye rekolte?
Krir av lir. (Ma.)

443.
Lekel ki ganny en landwra kasyèt me toultan i mouye?
Lalang. (Sey.)

444.
Tout lané mwen lé mor, lo dernyé mwa mwen lé vivan?
Flanbwayan. (R.)

445.
Langouti mon granpapa lé plen lo trou?
Zétwal. (R.)

446.
Prèmyé an mwen, ou ka twouvé'y an lanmè. Dézyèm la, péchè ka sèvi èvè'y. Twazyèm la, sé on jenn ti fanm. Avè sé twa endis la-sa, ban mwen non a on plaj moun Gwadloup konnèt é enmé onlo?
Ré-zen-klè. (Gwd.)

447.
Anba lanmè tou blé?
Digo. (H.)

448.
Mwen ka rantré lanmézon épi tout kò mwen, tèt mwen déwò?
An klou. (M.)

449.
De lanmor dan enn menm tonbo?
Pistas. (Sey.)

450.
Lantiray ba, kabrit pa ka volé-l?
Lanmè. (H.)

451.
Lekel laplenn ki pli o?
Plenn lin. (Sey.)

452.
lapli ka tonbé, manman mwen ka ba mwen rad?
Lè larivyè gwo, i ka kouvè tout wòch li. (M.)

453.
Ki lapo ki dimoun i pli per?
Lapolis. (Sey.)

454.
Lapo mor kondir vivan?
Soulye. (Ma.)

455.
Rant par laport, sourti par lafnet?
Poson dan lasen. (Ma.)

456.
Kan mo laport ouver, li ferme, kan li ferme, li ouver?
So laport en simen ki pas laho leray. (Ma.)

457.
Mwen ka pasé lapòt la, mwen ni an non ; lè mwen pasé lòt lapòt la, mwen pwan an lòt non?
Sé kan dlo pasé an moulen, sé kann; lè i rivé lòt koté moulen, sé bagas. (M.)

458.
Tout douvan lapòt manman mwen sé kaka poul?
Zétwal an syèl. (Dom.)

459.
Lareg anba ros?
Angi. (Sey.)

460.
Ler mo al bengn larivyer, mo les mo trip lakaz?
Latwèl matla. (Ma.)

461.
Ler mo al larivyer, mo sante, ler mo tourne mo plore?
Barik galer. (Ma.)

462.
Mo lasal tapis an rouz ; en bann pti fotey blan ladan ; domestik souy zot av sifon rouz?
La bous, ledan av lalang. (Ma.)

463.
Mo zet lasen, mo lev en gro poson, me mwa tou sel ki a manz li?
Mo fanm. (Ma.)

464.
Lekel ki napa laser ek lezo, me selman i annan kat ledwa ek en pous?
Legan. (Sey.)

465.
An ka pasé douvan lasimityè, an ka di lé vivan bonjou, sé lé mò ki ka réponn?
Pwa sèk. (Sm.)

466.
Latab lo delo?
Lare. (Sey.)

467.
Later blan, lagren nwar?
Papye sanm lekritir. (Ma.)

468.
Mon annan latet selman mon pa kapab met sapo?
Klou. (Sey.)

469.
Tilili tilili, long latjé?
Zédjui épi fil. (T.)

470.
Mo tjenbé latjo oun bèf, li rélé bè?
Laklòch. (Guy.)

471.
Latwoté twou sifi ras i mi?
Rat la monté nan an kay, i fréyé an twou, i mèt ba. (M.)

472.
Mo al lavant, mo aset plen nwar, mo tourn lakaz, mo servi zòt nek en en?
En pake goui. (Ma.)

473.
Mon annan mon lavyann napa lezo?
Zourit. (Sey.)

474.
Li ena ledan, li napa labous, li kapab manz lanouit, lezour san poze?
Lasi. (Ma.)

475.
Lontan mo ledwa té anba lonb, li komans bourle dan gran soley?
Pous. (Ma.)

476.
Lekel legim ki annan korn?
Kornison. (Sey.)

477.
Tèt légliz krazé; nanpwen mason ki ka ranjé-l?
Zé. (H.)

478.
Ki diférans ou ka fè ant légliz épi lajòl?
Lajòl sé on sakré lyé, légliz sé on lyé sakré. (M-g.)

479.
Lekel ki touzour devan nou me nou pa war li?
Lavenir. (Sey.)

480.
Mon al lekol sek, mon retourn mouye?
Peser. (Sey.)

481.
Ki lenj ou pé ba on moun ou vé édé?
On soutyen. (Gwd.)

482.
Pez mon leren mon a donn ou bouyon?
Fizi. (Sey.)

483.
Mo lèspri par deryer?
Navir (akoz so gouvernay). (Ma.)

484.
So lespri mo pti nwar dan son nene?
Lisyen. (Ma)

485.
Mon anvoy en let, mo kòn ler dékasèt li?
Lamson. (Ma.)

486.
Kanmenm ou tir en lèt, de let, trwa let lo mwan, mon touzour reste parey?
Fakter. (Sey.)

487.
Ou pé pran kantité lèt an mwen ou vé men an ka rèsté toujou menm biten la?
On faktè. (Gwd.)

488.
Mon annan en lèt, mon anvoy li Langleter. Ler i lir laba mon konnen?
Pwason dan laliny. (Sey.)
Mon anvoy mon let Moris. Mon let pa ankor ni ariv laba, mon'n ganny répons?
Pwason dan laliny. (Sey.)

489.
Ki gwo lèt ki nan alfabè ya fi yo pa renmen n?
Lagwosès. (H.)

490.
Mon fin ekri mon let. Mon anvoy an Frans. Mon pa'nn siny mon let me tou sa ki gete i konnen ki mwan ki'n ekri sa let?
Lakaz bib : ler ou pase ou get lakaz bib, ou konnen ki bib ki n fer sa. (Sey.)

491.
Ou mété an lèt isi, i ka rivé an Fwans?
An pyé jiwomon. (M.)

492.
Quelles sont les trois lettres de l'alphabet qui rend (sic) l'oiseau très malheureux?
L. K. C. (M.)

493.

Quelles sont les trois lettres que la femme emploie en faisant sa toilette?
Q. B. C. (M.)

494.
Les plus vieilles lettres de l'alphabet?
A G (âgé). (L-s.)

495.
Kouronnen parey en lewa me pa en lewa?
Kòk. (Sey.)

496.
Laport lewa dsid lo ki i vire?
I vir lo son gon. (Sey.)

497.
Mon napa ni lezo ni laser. Mon sorti ant lezo ek laser e mon vin lezo ek laser?
Dizef. (Sey.)

498.
Nana son li, li dor pa anndan?
La rivyer. (R.)

499.
Li cha, li po?
Chapo. (H.)

500.
Ki li ki pa kon tout li, ki rèd é ki ka fè mal?
On lisansiman. (Gwd.)

501.
Lekel ki dans lizour ek lannuit zanmen i arete?
Fey. (Sey.)

502.
Lizour mon plen, aswar mon vid?
Soulye. (Sey.)

503.
Lizour ou pa twouv mwan, me aswar mon klate?
Lalin. (Sey.)

504.
Dann kel lo krapo i bengn pa?
Koko. (R.)

505.
Do lo kouchan?
Konkonm. (R.)

506.
Mwen lonjé, i doubout ; mwen doubout, i lonjé?
Pyé. (M.)

507.
Man planté an kawo lonyon, man wouzé'y yè oswè ; lè mwen lévé, man pa wè ayen. Man pa menm sav ki koté man té planté'y'la?
Zétwèl nan syèl. (M.)
Lo swar, mi plant en gro paké mayi déo, landmen maten; quand je me réveille, il n'y a plus un seul grain?
Zétwal. (R.)

508.
Ler mon lwen mon zoli, ler mon pre mon vilenn?
Kannot. (Sey.)